Pričuchnúť k cykloturistike trvá niekomu kratšie, tak ako napríklad môjmu synovi, ktorý už vo svojich 11 mesiacoch prežil pocit slobody zvanej cykloturistika. Naopak sú ľudia ako ja, ktorému to trvalo viac než 2 desaťročia (21 rokov) . Poďme pekne po poriadku. Moje prvé zoznámenie s bicyklom bolo v mojich 3 – 5 rokov, kedy som ešte nevedel, kde som, no určite ma to bavilo. Neskôr, v asi 6 rokoch, som dostal naozajstnú mašinu. Horský bicykel ! A nie hocijaký, ale s prehadzovačkou. No z tohto bicykla mi veľa v spomienkach nezostalo. Pamätám si však môj ďalší horský bicykel značky Madison s nálepkou Merida, fialovej farby, s 26tkami kolesami a otočným radením dopredu a dozadu. Bol som vtedy na základnej škole, kedy mojím značným žrútom času bol futbal, a teda nemal som až takú veľkú možnosť venovať sa svojmu tátošovi. Zvrat však nastal na strednej škole, kedy som s futbalom, pre nedobrovoľný úraz kolena, skončil. Čo však s toľkým voľným časom ? Víkendy, sviatky, poobedia. Lokalita, v ktorej bývam, t.j. Banská Bystrica obklopená na všetky svetové strany horami, si až žiadala brázdiť tunajšie cyklotrasy cez hory a doly. Tunajšou prírodou som bol až natoľko fascinovaný, že som podľa mapových podkladov http://www.cykloserver.cz/cykloatlas prebrázdil všetky asfaltové, poľné, lesné a turistické trasy v okruhu Banskej Bystrice. Ďalší zlom nastal, keď som už každý chodníček a cestičku v okolí poznal. Zažiadalo sa mi tak spoznať nové, nepoznané trasy. S kamarátom Jakubom sme sa v roku 2008 rozhodli, že sa pôjdeme okúpať na Banskoštiavnické tajchy, však tam to nejako zvládneme a nazad je to z kopca. Obaja sme vtedy mali naše horské bajky, ktoré sa veľmi nekamarátili s asfaltom. Cesta tam bola ešte ako tak, ale nazad to bola teda fuška a celé sa to natiahlo na 146 km, čo veru na horskom bicykli nebola žiadna sranda! Dá sa povedať, že týmto momentom som začal cítiť potrebu spoznávať svet, ktorý je odo mňa ďalej a ktorý mi ponúka neobmedzené možnosti a zážitky.

Výzva prišla v roku 2009, kedy môj bratranec Ivko, ktorý rok predtým absolvoval cyklotúru s kamarátmi po Slovensku, prišiel s návrhom, či by som sa k nemu nepripojil na cyklotúru po Česku a Rakúsku. Výzva to bola naozaj veľká, lebo moje doterajšie skúsenosti a zážitky s cykloturistikou boli prakticky žiadne a nevedel som si sám predstaviť, aké je to spať v prírode, inej krajine a tiež aké to je každý deň bicyklovať najmenej 100 kilometrov. S mojím Madisonom som si to nevedel už vonkoncom predstaviť a tak vyvstala myšlienka, aký bicykel narýchlo zohnať. Do roboty som nechodil, peniaze som našetrené nemal, ale môj bratranec mal dobré skúsenosti s Favoritom. Áno, niekdajšou pýchou Československa. Zohnať narýchlo Favorit nebolo najľahšie, avšak vedel som, že môj vtedy ešte len budúci svokor vlastní jeden a nie hocijaký, pretekársky F1 asi z roku 1987. Podarilo sa mi ho presvedčiť, že bude u mňa v najlepších rukách a tak sa aj stalo, stredové kľuky povedali zbohom a nahradili ich nové, s lepšími prevodmi do kopca. A to nebolo všetko. Barany nahradili rovné riadítka a pribudli klasické páčkové prehadzovače a vznikol tak tzv. fitness bicykel. V ten rok 2009 sme napokon s naším kamarátom Bugim absolvovali cyklotúru z Čadce až do Českého Krumlova a Českých Budejovíc, t.j. celkom cez 700 km a dá sa povedať, že som týmto momentom plnými zmyslami pričuchol k cykloturistike, ktorá ma absolútne dostala.

Nasledujúci rok sme v rovnakej zostave absolvovali cyklotúru po Hornom Rakúsku, popri riekach Kamp, Thaya, March, Danube, celkom cez 600 km.

V roku 2011 sa k nám pridala moja vtedy ešte len budúca ženuška Markétka, ktorá z môjho rozprávania a z fotiek nemohla už viac odolávať čaru cyklotúr Prešli sme z Bratislavy do Mariboru v Slovinsku a Grazu v Rakúsku , t.j. celkom cez 600 km. Počas tejto cyklotúry však môj Favorit prestal plniť svoju službu, keďže nezniesol taký veľý náklad,  a preto som mu po príchode domov dal zbohom a zaobstaral si úplne nový fitness bicykel značky Simplon.

V roku 2012 sme vyrážali zo Salzburgu v Rakúsku a prešli naprieč Rakúskom a jeho priesmykmi cez Innsbruck až do Vaduzu v Lichtenštajsku, celkom cez 700 km. V tom istom roku sme ešte absolvovali cyklotúru z Kútov na Slovensku do Olomouca v Česku, celkom cez 300 km.

V roku 2013 sme vyrážali z Zurichu vo Švajčiarsku, prešli cez Alpy do Talianska k Azúrovému pobrežiu v Nice vo Francúzsku, ďalej do Avignonu a nazad cez Lyon do Zurichu, celkom cez 1400 km.

Video z cyklotúry: 

V roku 2014 sme si dali pauzičku, aby sme v roku 2015 absolvovali cyklotúru aj s naším 11 mesačným synom po Česku, celkom cez 500 km.

V roku 2016 sme si znovu dopriali oddych, aby sme načerpali čo najviac síl na rok 2017, kedy sme v tom čase k 2 ročnému synčekovi posadili 11 mesačného synčeka č. 2 a absolvovali dosiaľ časovo najdlhšiu, najdobrodružnejšiu, ale tiež najťažšiu cyklotúru v nami obľúbenom Rakúsku, konkrétne po Salzbursku, Korutánsku, Štajersku, Hornom a Dolnom Rakúsku. Spolu sme prešli viac než 800 km.

V roku 2018 sme sa priviezli vláčikom do rakúskeho Landecku, odkiaľ sme po kedysi významnej ceste Via Claudia Augusta  ďalej pokračovali cez Merano, Bolzano, Trento až do Benátok a odtiaľ popri pobreží Jadranského mora cez Lido di Jesolo, Lignano, Aquiela a Udine a vláčikom do rakúskeho Villachu. Náš starší synček dokonca niektoré pasáže prebicykloval :) Spolu sme prešli viac než 900 km.

Video z cyklotúry: 

V roku 2019 sme si opäť dopriali odpočinok, a preto sa už nevieme dočkať cyklotúry v roku 2020, ktorú absolvujeme v rozšírenej zostave o ďalšieho člena :)

Cykloturistika ma úplne nadchla a stala sa mojím životným štýlom, spôsobom trávenia voľného času a bez nej si už neviem predstaviť svoj život. Poďakovať týmto článkom chcem tak môjmu bratrancovi Ivkovi, ktorý ma k cykloturistike priviedol.